Aj bodliak môže byť užitočný
Leuzeja šuštivá (Leuzea carthamoides)
Ide o obľúbenú potravu juho-sibírskych jeleňov a pestovať ju možno však aj u nás, aj keď sa jedná o sibírsky endemit.
Táto vytrvalá rastlina dorastá do výšky 50–150 cm. Z podzemku vyháňa priame, nevetvené plytko ryhované stonky. Listy sú striedavé, dlhé, pokryté chĺpkami, kvetné úbory má svetlo fialové, guľovité, v priemere 3–6 cm. Kvety sú podobné nevädzi či bodliakom. Plodom sú nažky.
Vysievame ho od marca do mája. Vzhľadom k väčšiemu počtu získaných rastlín sa vyplatí predpestovanie. Leuzeja šuštivá má rada dobre spracovanú, hlbokú, humóznu pôdu. Pokiaľ je pôda mierne piesočnatá, rastie koreň viac do hĺbky. Spočiatku má rada dostatok vlahy. Vyhovuje jej slnečné stanovisko ale nevadí jej ani polotieň. Je odolná voči mrazu, ale aj voči slnku. Vynímať sa bude aj v trvalkových záhonoch. K liečebným účelom sa používajú trojročné horizontálne korene.
Sú u nej preukázané liečivé účinky – pôsobí proti únave, stresu a celkovo posilňuje organizmus. Má priaznivý vplyv na činnosť pečene, odstraňuje nechutenstvo a podporuje trávenie. Silný povzbudzujúci účinok sa využíva na doliečenie chorôb, ako sú nádorové ochorenia, syndróm chronickej únavy, mononukleóza či borelióza. Liekovú podobu môže mať odvar z koreňa, prípadne listov, silnejší účinok má ale tinktúra.
Lopúch väčší (Arctium lappa)
Najznámejší a súčasne najväčší bodliak v našich zemepisných šírkach. Koreň obsahuje látky podporujúca funkciu pankreasu, ktorý produkuje inzulín a ovplyvňuje procesy štiepenia cukru.
Korene lopúcha obsahujú polysacharidy, inulín (do 45 %), proteíny (okolo 12 %), glykosid arkciín, silice, kyselinu palmitovú a stearovú, slizovité látky, triesloviny, bielkoviny, živice, tuky, sulfáty, fosfáty vápnika, draslíka a horčíka. Listy obsahujú silice, slizovité látky, triesloviny a kyselinu askorbovú. Je teda takmer zázračnou rastlinou pre diabetikov. Droga podporuje látkovú výmenu a patrí k najlepším vnútorným liečivám v dermatológii.
Lopúch je dvojročná bylina so silne rozvetvenou stonkou, môže dosahovať výšku až 1,5 m. Má dlhý, dreňový, zvnútra biely a z vonku sivohnedý koreň. Lopúch rozvíja veľké prízemné a menšie stonkové listy, kvety sú čierno fialovej farby, zložené do úborov na vrcholoch stoniek. Plodom je čierna, v spodnej časti sploštená, rebrovitá, slabo vráskavá nažka s krátkym páperím. Kvitne od polovice júna do polovice septembra. U nás rastie hlavne v okolí plotov, na okrajoch ciest.
Semená vysievame do riadkov 5–8 cm od seba. Korene zbierame, keď dosiahnu silu ceruzky. Je plne mrazuvzdorný, jeho korene možno zbierať aj v zime. Môžeme ho pestovať aj v nádobách, napríklad na balkóne.
V ázijských krajinách sa považuje za významnú zeleninu. Konzumuje sa mladý jednoročný koreň, ktorý sa upravuje varením, smažením aj pečením, alebo sa sušený používa do čajov. Najúčinnejší, ale aj najlepší je v čerstvom stave, kedy jeho chuť pripomína mandle.
