Artičoka u nás príliš známa nie je, je však lahodná a zdravá
Artičoku zeleninovú, inak tiež zvanú kardovú (Cynara scolymus), zaraďujeme do rodu s iba 8 druhmi. Táto rastlina môže dosiahnuť výšku až 2 metre. Má vzpriamenú rozvetvenú stonku a veľké kožovité listy, ktoré sú zelenej farby na hornej a sivej farby na spodnej strane. Kvety, zoskupené v úboroch, fialovej farby, sú pôvabné, pôsobia veľkolepo, a preto sa používajú tiež v kvetinárskych kompozíciách.
Pestovanie artičoky je rozšírené hlavne v južnej Európe a v severnej Afrike, vyžaduje totiž mierne podnebie. Pôda musí byť bohatá na živiny, hlboko prepracovaná a dostatočne vlhká. Artičoky rozmnožujeme vegetatívne odnožami alebo jednoduchšie semenami. Tie vysievame začiatkom marca do truhlíc alebo do pareniska a neskôr presádzame do kvetináčov. Po troch zamrznutých vysádzame dostatočne silné, otužilé rastlinky do voľnej pôdy vo vzdialenosti 1 × 1 m. Počas vegetácie rastliny často okopávame, zbavujeme buriny a hnojíme.
Zberáme zatiaľ nerozvinuté kvetné úbory, ktoré majú mohutne vyvinuté mäsité lôžko a dužinaté lístky. Stonky po odkvitnutí odrežeme pri zemi, dlhé listy skrátime a rastlinu na zimu obložíme lístím a prikryjeme čečinou. Artičoku oceňovali už v staroveku, najskôr Egypťania a neskôr Rimania, nakoľko je to rastlina bohatá na výživné prvky. Listy a korene je možné usušiť, hlavičky sa konzumujú čerstvé. Listy zbierame v marci, na konci júna zbierame rozvinuté koncové výhonky a v júli – auguste koreň.
Artičoka obsahuje veľa sodíka, draslíka, vápnika, fosforu a železitej soli, predstavuje skutočný koncentrát minerálov a oligoelementov. Aby sme maximálne využili jej užitočné vlastnosti, odporúča sa ju konzumovať v surovom stave, lebo cynarín - aktívna zložka tejto rastliny, ktorá stimuluje močenie a vylučovanie žlče - sa varením znehodnocuje. Odvar z listov pomáha proti aterioskleróze (ateroskleróze), artritíde a dne, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, čistí a posilňuje pleť. Artičoka by mala byť súčasť jedálnička každého z nás, hlavne tých ľudí, ktorí majú vysokú hladinu cholesterolu v krvi.
Tepelná úprava však nesmie nikdy trvať dlho. Po odstránení vrchných lístkov sa zreže celá stonka a potom i horná štvrtina buľvy. Takto pripravená artičoka sa vloží do okyslenej vody z dôvodu zachovania farby (1 lyžica octu alebo citrónovej šťavy na 1 liter vody) a povarí sa, odtrhávajú sa z nej jednotlivé lístky a tie sa namáčajú do rôznych dipov a omáčok. Artičoky sú vynikajúce surové, narezané na tenké plátky a ochutené olejom a citrónovou šťavou, alebo na rímsky spôsob, plnené a ochutené petržlenovou vňaťou, divokou mätou, cesnakom, soľou a korením. Taktiež chutia uvarené na slabom plameni alebo smažené na židovský spôsob - takto sú potom jemné a chrumkavé. Aby bola artičoková kôra naozaj účinná, je treba dlhodobo konzumovať najmenej 100 až 300 gramov artičoky denne. Artičoka sa využíva tiež pri priemyselnej príprave horkých likérov a digestívov.