Burina už na záhrade rastie, pripravte si z nej napríklad lahodný šalát
Slnečné lúče získavajú na sile a zo zeme už sa vyťahujú prvé jarné bylinky. Aj keď pre niekoho bylinky plné vitamínov, pre iného burina.
Leóbeda lesklá
Nájdeme ju hojne na rumoviskách, skládkach, pozdĺž ciest, na okrajoch polí, ako nevítaný burinu v záhonoch a na kompostoch. Konzumujeme listy mladých rastlín, ktoré je možné zbierať po celý rok, ale najlepšie sú na jar.
Lebeda obsahuje saponíny, bielkoviny, minerály – napr. vápnik, horčík, fosfor, železo, vitamíny. Môžeme ju upravovať rovnako ako špenát, podusiť na cibuľke či pridávať do šalátov. Dajte si však pozor na zámenu s mrlíkom zvrhlým (Chenopodium hybridum), mrlíkom smrdutým (Chenopodium vulvaria) či mrlíkom murovaným (Chenopodium murale), tieto druhy po rozomnutí páchnu, chutia odpudivo a sú na konzumáciu úplne nevhodné.
Potočnica lekárska
Starí Gréci považovali potočnicu za užitočnú pri liečbe „chorého mozgu“. Odporúčala sa na konzumáciu žiakom, aby boli bystrejší. Nájdeme ju pri chladných a čistých, väčšinou tečúcich vodách, rastie v prameniskách, potokoch, priekopách a na vlhkých lúkach. Zjari zberáme listy a stonky, tie majú ostro korenistú chuť. Použiť ju je možné do šalátov aj polievok, vhodná je ako korenie, semená môžeme použiť namiesto korenia. Zbierame ju od apríla do septembra. Má vysoký obsah vitamínov A, C, D a horčičnej silice.
Pozor – potočnica je chráneným druhom, silne ohrozeným, zbierame ju málo s ohľadom na veľkosť lokálnej populácie, najlepšie len niekoľko lístkov z jedinca. Nadmerná spotreba môže u citlivejších jedincov vyvolať vďaka horčičnej silici podráždenie žalúdka, obličiek a močového mechúra.
Skorocel kopijovitý
Skorocel nájdeme na lúkach, medziach, pastvinách, v záhradách, pozdĺž ciest aj v parkoch. Pôdy mu vyhovujú hlbšie, vlhšie a hlinitopiesočnaté. Zbierame listy a kvetenstvo. Listy môžeme zbierať po celé vegetačné obdobie, kvetenstvo v plnom kvete. Obsahuje sliz, triesloviny, flavonoidy, kyselinu kremičitú, glykozidy, horčiny a minerálne látky. Už v staroveku a stredoveku bol skorocel využívaný v liečiteľstve – bol prikladaný na sečné rany rytierov a vojakov (výborne zastavuje krvácanie a hojí podráždenú pokožku).
Odporúčame si pripraviť skorocelový sirup proti kašľu. Na jeho prípravu sú potrebné listy a cukor. Do väčšieho (ideálne keramického) hrnca kladieme vrstvy listov a presypávame ich cukrom, natlačíme ich, zaťažíme kameňom a necháme stáť 6–8 týždňov v chlade av tme. Zmes potom zlejeme, zahrejeme a ešte teplé lejeme do pohárov.
Čakanka obyčajná
Hojne sa vyskytuje pri cestách, na medziach, pastvinách, rumoviskách. Jedlými časťami sú mladé spodné listy a koreň. Listy zbierame na jar, koreň môžeme na jar aj na jeseň.
Hlavnou zložkou, ktorú čakanka obsahuje, je polysacharid inulín (až 15 %), ďalej triesloviny, manit, kaučuk, cholín, aminokyseliny, železo, vápnik, meď, vitamíny B, C, P, K. Predtým sa koreň čakanky využíval ako náhrada zrnkovej kávy v Európe v rokoch tzv. kontinentálnej blokády, ktorú r. 1806 vyhlásil Napoleon I. za vojny s Veľkou Britániou (uzavrel vtedy európske trhy všetkému anglickému tovaru zo zámoria, teda aj dovozu surovej kávy a trstinového cukru). Tým sa dostala „čakanka“ opäť do obľuby a začala sa dokonca aj vyrábať. Prvá priemyselná výrobňa čakanky bola otvorená v Mochtíne pri Klatove už na začiatku 19. stor. Ako ľudové jedlo ju spomínal aj rímsky básnik Vergilius.
