Cezmína - symbol Vianoc aj celoročná ozdoba záhrady
Vo vianočnom období ju nájdeme na vianočných pohľadniciach i rôznych dekoráciách. V Čechách sa prvé cezmíny objavili až okolo roku 1880 vďaka kniežaťu Rohanovi, ktorý ich nechal vysadiť v sychrovskom zámockom parku. Pri oslavách slnovratu vetvičky cezmíny svojim priateľom posielali už starí Rimania, ako dôkaz náklonnosti, dodnes sa tento zvyk dochoval v susednom Nemecku. Cezmínu ako symbol večného života predstavuje kresťanská tradícia. Pichľavé listy cezmíny boli spájané s Kristovou korunou a červené plody s jeho krvou. Vyšľachtených je asi 400 druhov cezmín, z ktorých niektoré tvoria kríky a iné môžu dorastať i do veľkosti stromov.
Cezmínu vysaďte na teplé stanovisko, chránené predovšetkým proti zimnému slnku, najlepšie v polotieni. Pri výsadbe by sme pôdu mali obohatiť rašelinou, pôda by nemala byť vysychavá. V mrazivých zimách môže cezmína zamrznúť, je preto vhodné ker na zimu prekryť čečinou alebo lístím. Dôkladná zálievka pred nástupom mrazov a zamrznutím pôdy sa oplatí, má priaznivý vplyv na prezimovanie rastlín. Cezmíne nevadí znečistené ovzdušie. Naopak jej však škodia, obzvlášť v zime, vysušujúce vetry. Cezmíny znášajú pomerne dobre rez, sú preto vhodné aj pre pestovanie v živých plotoch. Ak sa objavia u pestrolistých kultivarov výhony s úplne zelenými listami, pravidelne ich odstraňujeme. Rastliny rastú pomerne pomaly, ale dožívajú sa vysokého veku (až 300 rokov).
Cezmína ostrolistá (Ilexaguifolium), pomerne otužilý a húževnatý ker, typický tuhými, na okraji zúbkovanými listami, ktoré sú zelené aj v zime. Boli vyšľachtené aj kultivary s listom panašovaným. Kvôli násade plodov je nutné vysadiť spoločne samčie a samičie rastliny.
Cezmína altaclarenská (Ilex x altaclarensis) je samosprašným typom, ktorý vytvára plody aj po zasadení jednej rastliny.
Cezmína (Ilex verticilata), jej plody dozrievajú skôr ako u predchádzajúceho druhu, a to už v októbri a začiatkom novembra. Je opadavá - po opadnutí listov zostávajú plody ďalej na kríku, niekedy až do Vianoc aj dlhšie.
Cezmína vrúbkovaná (Ilex x Renata) pochádza z Japonska a tvorí veľmi husto vetvené, pozvoľna rastúce kríky. Listy sú malé, husto vrúbkované, plody má čierne.
Cezmína paraguajská (Ilex paraquariensis) pochádza z Južnej Ameriky. Z jej zdrevnatených mladých vetvičiek sa pripravuje tamojšia špecialita - čaj, preslávené maté, má posilňujúce účinky na nervový systém, odstraňuje únavu, užíva sa pre posilnenie imunity a jeho antioxidačné účinky spomaľujú starnutie. Podáva sa v nádobe z vydlabanej tekvice a pije sa so špeciálnou slamkou.
Cezmína bola využívaná aj v ľudovom liečiteľstve. Horký nálev z listov sa využíval ako prostriedok proti dne a reumatizmu, ako podporný prostriedok pri nachladnutí, kašli alebo chrípke. Na plody si však radšej dajte pozor, sú prudko jedovaté (dávka 20 až 30 bobúľ môže usmrtiť dospelého človeka), pre vtáky sú naopak vítanou pochúťkou.