Farbivá z lesov, lúk a záhrad
Od nepamäti rastliny slúžili nie len ako potrava, korenie, liečivo ale aj farbivo. Ak chcete aj dnes môžete vyskúšať staré metódy, vďaka ktorým rastliny dokážu látkam a priadzi prepožičať krásne, skutočne prírodné odtiene. Najlepšie sa opäť farbia prírodné materiály.
Medzi tradičné farbiace rastliny, ktoré stoja za to pestovať, je boryt farbiarsky, rastlina, ktorej listy pripomínajú špenát (v súčasnosti sa však už veľmi nepoužíva, vďaka zavedeniu stálejšieho modrého farbiva z indigovníka).
Prirodzene sa šíriaca trvalka je marena farbiarska (vo väčšom sa pestuje stále vo Francúzsku a Holandsku, je dôležitým zdrojom sýto červenej farby).
Kručinka farbiarska alebo rezeda farbiarska majú sklony k rozrastaniu, pokiaľ rastlinky včas nezredukujete a sú zdrojom žltého farbiva.
Pokiaľ sa vo vašej blízkosti vyskytuje baza čierna získate zdroj zeleného farbiva z listov alebo fialového farbiva z plodov (ak sa použije ako moridlo kamenec) či purpurového (ak sa použije ako moridlo chróm).
Akými rastlinami docielite vybrané farby?
Žltú farbu – vňať kostihoja lekárskeho, kvety rumana farbiarskeho, vratiča obyčajného či nechtíka lekárskeho, bobule borievky obyčajnej, štiavu kyslého.
Zelenú farbu – listy bazy čiernej a pŕhľavy dvojdomej.
Ružovú farbu – korene štiavu kyslého.
Fialovú farbu – bobule bazy čiernej.
Čiernu farbu – koreň túžobníka brestového.
Béžovú farbu – kvety ľubovníka bodkovaného.
Hnedú farbu – výhonky ostružiny, odtieň ešte prehĺbi moridlo zo šupiek vlašských orechov.
Sýto červenohnedú farbu – z farbiaceho kúpeľa koreňa z mareny.
Sýto modrú farbu – štvornásobnú dávku listov borytu farbiarskeho.
Farbenie pomocou rastlín je stále obľúbeným a pekným remeslom alebo koníčkom, aj keď sa spotrebuje veľa materiálu a farby majú tendenciu ľahko vyblednúť, pokiaľ sa neustália chemickým moridlom (napr. kamenec, cín, železo alebo chróm).
Na záhone sú tieto rastliny atraktívne nie len svojim kvetenstvom, svoje miesto v záhrade si teda určite zaslúžia aj keď ich nebudete k využívať k farbeniu.
