Kaleráb je najžiadanejšou hlúbovou zeleninou a jednou z prvých zelenín v jari
Brassica oleracea var. gongylodes, je šľachteným variantom druhu kapusta obyčajná a patrí medzi najžiadanejšiu hlúbovú zeleninu. Jej pôvodná forma sa vo voľnej prírode nevyskytuje. Rad odrôd je možné pestovať aj v lete a na jeseň. Pestuje sa pre nadzemné zdužinatelé hľuzovité korene najčastejšie svetlej či tmavo zelenej farby, ale existujú aj kultivary fialovej, konzumovať sa môžu aj listy.
Záhon na pestovanie kalerábov si pripravíme už na jeseň. Vyhnojíme ho dobre rozloženým kompostom. Pôda by mala byť stredne ťažká, ľahko záhrevná, bohatá na humus a živiny, najlepšie s neutrálnou alebo slabo alkalickou reakciou. Umiestnime ich tam, kde je vlhkejšia klíma. Skoré odrody pokiaľ možno vždy predpestujeme. S výsevy môžeme začať už vo februári do poloteplého pareniska, po vyklíčení sadenice prepicháme do sadbovačov. V byte nie je predpestovanie kalerábu vhodné, je tu príliš teplo. Na stanovisko vysaďte vždy len silné a zdravé sadenice. Sadeniciam je potrebné zabezpečiť rovnomerné zavlažovanie. Na záhone ich pravidelne zalievame strednou dávkou vody, odburiňujeme a okopávame. Jarné odrody pri výsadbe môžeme zakryť netkanou textíliou. Zálievka musí byť pravidelná a rovnomerná, aby hľuzy nepraskali, za sucha hľuzy drevnatejú a po väčšom zaliatí praskajú. Doba zberu trvá 2 - 3 týždne a zbierame ich prebierkou. Neskoré odrody sú vhodné aj na skladovanie, pri teplote 0 ° C a 90 - 95% vzdušnej vlhkosti vydržia pomerne dlho v konzumovateľnom stave.
Skoré odrody
Dĺžka vegetácie je 80 až 110 dní, semená vysievame vo februári, v polovici apríla ich potom vysádzame von alebo do skleníka či fóliovníka do sponu 25 x 25 cm. Sadbu chránime netkanou textíliou.
Najviac pestované skoré odrody:
- Azur: modrý kaleráb vhodný pre poľné pestovanie, odolný drevnateniu a praskaniu hľuzy. Dužina má lahodnú chuť, je vhodný do šalátov. Blankyt odroda s menším počtom listov, odolná drevnateniu, dobré výsledky dáva aj z priamych výsevov.
- Luna: veľmi skorá biela odroda, odolná vybiehaniu, drevnateniu a praskaniu hľúz, odporúča sa ju aj napriek tomu pri jarnom pestovaní pravidelne zalievať
- Moravia: veľmi výnosná, skorá odroda bielej hlúbovej zeleniny, lahodná chuť a jemná dužina, potrebuje väčšiu spôn.
Letné odrody
Dĺžka vegetácie je 100 až 140 dní, semená vysievame v marci či apríli, v prvej polovici mája ich vysádzame na stanovisko v spone 25 x 25 cm. Napr.
- Kozmanova Modrá: poloneskorý modrý kaleráb s vegetačnou dobou až 120 dní, odporúča sa pestovať ho z postupných priamych výsevov, zber od júla do októbra.
Neskoré odrody
Vegetačná doba je 130 až 170 dní, vysievajú sa od prelomu apríla a mája do polovice augusta do sponu 40 x 30 cm, odrodu Gigant je možné vysádzať v spone 50 x 50 cm už v máji.
- Gigant: veľmi obľúbená neskoré biela odroda, dužina nepraská a nedrevnatie, rastliny majú vegetačnú dobu až 150 dní, znesie mráz až do -12 ° C (bola vyšľachtená v Československu v roku 1978, výhodou týchto obrích kalerábov je nielen ich veľkosť a váha až 5 kg, ale tiež to, že aj dlhú dobu po zbere si dokážu udržať skvelé chuťové vlastnosti).
V kalerábe sú okrem iného najviac obsiahnuté vitamíny skupiny B (B1, B2, B3, B5 - kyselina pantoténová, B7- Biotín, B8 - Inositol a B9 - kyselina listová), vitamín C, E a K a tiež rad minerálnych látok, ako železo , horčík, vápnik, zinok, draslík, mangán, fosfor, selén, meď, síra, jód a sodík. Obsahuje karotén, vlákninu a éterické oleje. Ich konzumáciou môžeme znížiť hladinu cholesterolu v krvi, podporiť krvotvorbu a vďaka vláknine tiež spriechodniť čreva, čo ocenia ľudia trpiaci zápchou. Dajú sa jesť aj listy. Obsahujú množstvo vápnika a viac vitamínu C, než samotné hľuzy. Sú skvelé ako prísada do zeleninových šalátov.
