Kvaka – v minulosti zaháňala hlad, dnes je ideálna pri redukčných diétach
Konzumovať sa naviac môžu aj listy, ktoré sú bohaté na vlákninu a vápnik a dajú sa pripraviť rovnako ako špenát. Kvaka je tradičnou koreňovou zeleninou Angličanov a nájdeme ho takmer v každej ich kuchárskej knihe. Kvaka bývala základnou surovinou pre pokrmy chudobných, bola sýta, avšak veľmi prostá. Je plodinou, ktorá vydrží aj tvrdé mrazy, a zachránil od hladu mnoho generácii. Prvá zmienka pochádza z roku 1620, v nasledujúcich storočiach sa rozšírili do Európy.
Je blízkym príbuzným okrúhlice, oproti nej má však väčšie buľvy, ktorých väčšia čast vyčnieva nad zem. Chuť je sladkastá, jemne korenistá. Kvaka má oproti okrúhlici tiež srienisté listy a lysé stonky.
Najčastejšie sa pestujú tieto formy:
purpurascencens – kvaky s bielou dužinou ale purpurovým povrchom,
rutebaga – kvaky žltomasé so žltým povrchom,
pabularia – listová kvaka používaná rovnako ako stopkový zeler.
Na pestovanie je kvaka nenáročná, je mrazuvzdorná (vydrží mráz až -10 °C), neznáša sucho a čerstvo pohnojenú pôdu, vyžaduje pravidelné hnojenie, obrábanie, odstraňovanie buriny a strednú zálievku. Kvaku vysejte na začiatku apríla na slnečné stanovisko, semená klíčia už pri teplote 2–3 °C. Po vzídení sa potom rastliny vyjednotia zhruba na vzdialenosť 35–40 cm. Úroda bude v septembri až v novembri. Pred uskladnením sa orezávajú celé hlávky. Nepoškodené zdravé buľvy skladujeme pri teplote 1–2 °C.
Držíte diétu? Kvaka obsahuje malé množstvo kalórií, len 27 kcal na 100 g, z 92 % je tvorený vodou, a vďaka vysokému obsahu vlákniny (1,8 %), je často odporúčaný pre redukčné diéty. Ak túžite po štíhlej figúre, mal by byť súčasťou vášho jedálnička – zasýti, a pritom nezaťaží zbytočnými kalóriami. V sušine sú obsadené bielkoviny, tuky, vitamín C, draslík, sodík, karotén a veľké množstvo vápnika.
Kvaka sa využíva aj v liečiteľstve – je dobrý pri problémoch so zažívacími ťažkosťami, zvyšuje peristaltiku čriev, pretože obsahuje veľké množstvo vlákniny, pôsobí tiež proti kožným ochoreniam, čistí krv a je vhodným pomocníkom pri liečbe pľúcnej a kožnej tuberkulózy. Pozor na konzumáciu ak mále akútny zápal pečene, žlčníka či žlčníkové kamene.
Kvaku môžeme jesť varenú v polievke, omáčke alebo ako príloha, mladé buľvy dobre chutia aj surové. Výživnejšie než buľvy sú možno listy kvaky – obsahujú takmer dvakrát toľko proteínov a vlákniny než koreň, ale menej sacharidov, významná je koncentrácia vitamínov a minerálov predovšetkým vápnika, provitamínu A, vitamínu C, kyseliny listovej a železa. Čerstvé listy možno zamiešať do chutného šalátu, poprípade variť rovnako ako špenátové listy a pripraviť tak netradičnú prílohu.
Šťava z kvakových listov, mrkvy a púpavovej vňate má priaznivý vplyv na regeneráciu zubov a kostí, so špenátom a žeruchou pomôže pri liečbe hemoroidov, so zelerom a petržlenom zlepšuje činnosť mozgu, pomáha pri roztrúsenej skleróze i amyotrofickej laterálnej skleróze.
