Mäta má množstvo odrôd a kultivarov, k letu táto bylinka neodmysliteľne patrí
Je obľúbenou prísadou chladených osviežujúcich nápojov – určite ste aspoň raz pili Mojito – čajov, žuvačiek, dezertov, zmrzlín, zeleninových aj ovocných šalátov a ďalších pokrmov. Ľahko ju vypestujete ako na záhone, tak aj v pestovateľských nádobách.
Mäta (Mentha spec.) dávno zdomácnela všade v miernom podnebnom pásme, ale pôvodom je z južnej Európy a Stredomoria. Môže dorásť až 75 cm, má lesklé tmavo zelené listy, fialové stonky a kvety podľa druhu od bielej, svetlo ružovej po fialovú farbu. Mäta obsahuje silice, ktoré podmieňujú jej typickú arómu a chuť, najdôležitejšia je mentol. Charakteristickú vôňu mätových lístkov však spoluvytvára aj mnohé ďalšie silice, mäta je tiež bohatá trieslovinami. Každý druh mäty má svoju typickú vôňu, ktorou sa môžu značne odlišovať, a preto nemusí byť vhodný pre každé uplatnenie.
Mäta je trvalka a ľahko sa pestuje. Stanovište jej vyberieme dobre oslnené, aby sa plne vyvinula jej aróma. Pôda by mala byť hlinitopiesočnatá až hlinitá, humózna, s dostatočnou zásobou vody – na rozdiel od iných byliniek nemá rada suché miesta. Pred výsadbou dobre pripravíme záhon, pretože mäta rastie dlho na jednom mieste, odburiníme a vyhnojíme dobre odležaným kompostom. Vyžaduje pravidelnú a bohatú zálievku. Kvety sa objavujú v druhej polovici leta. Množia sa podzemnými výhonkami, a ak ju nechceme nechať voľne sa rozrastať, vysadíme ju radšej do nádoby. Skoro z jari mäty zrežeme a odstránime zaschnuté časti výhonov. Jednotlivé druhy mäty sa medzi sebou vzájomne ľahko krížia. Listy alebo výhonky zbierame priebežne od začiatku nakvitania.
Aké druhy môžeme pestovať?
Zvraštené, jemne chĺpkaté listy má mäta voňavá. Jej kvety sú bledo ružové, má zvláštnu prenikavú vôňu mäty a jabĺk.
Jasne zelené listy a biele kvety má mäta klasnatá, vonia jemne korenene. Kultivar mäty klasnatej "Tashkent" má veľké listy a temne ružové kvety, intenzívne vonia aj chutí. Drobnejšie svetlo zelené smotanovo lemované listy má mäta klasnatá "Variegata", v mladosti vonia po tropickom ovocí.
Fialovými kvetmi kvitne mäta huňatá f. psárkovitá, má mäkké, plstnaté listy a po odrezaní rýchlo vädne.
Široké využitie v kuchyni má mäta pieporná s výraznou mentolovou chuťou. Je krížencom mäty klasnatej a mäty vodnej, ktorá má veľmi prenikavú a ostrú chuť.
Po čokoláde s mätou vonia mäta pieporná citrónová. Má tmavozelené, purpurové listy a je vhodná na prípravu čokoládových dezertov a zmrzlín.
Mäta pieporná citrónová "Basil" má korenenú vôňu s náznakom vône bazalky a tmavozelené listy s purpurovým nádychom. Je výborná na prípravu zeleniny a zeleninových šalátov.
Vysoký obsah mentolu má aj mäta roľná, s jemne ochlpenými šedozelenými listami, kvitne ružovo.
