Marec na záhrade – záhradnícka sezóna sa rozbieha na plné obrátky

Obľúbené

Každým dňom je záhrada pestrejšia a pestrejšia. Rašia narcisy, krókusy, šafrany, tulipány aj krehké scily. Vo vzduchu je cítiť jar a lúče slniečka nás lákajú vonku. Práce je po zime na záhrade viac než dosť.

Ak ste v jeseni nestihli zrýľovať či poorať môžete sa do toho pustiť práve teraz. Aj keď jarné rýľovanie má oproti jesennému pár nevýhod – život v pôde nemá toľko času na regeneráciu, ako keď rýľujeme na jeseň (pri oraní dochádza totiž k prevráteniu hornej vrstvy smerom dole; pri jarnom rýľovaní sa môže stať, že organizmy, ktoré boli v spodnej vrstve sa z tej zmeny nestihnú spamätať a uhynú).

Pôdu zlepšite kompostom či zeleným hnojením. Spracovaný kompost zlepší zadržiavanie vody a živín, najmä ak máte piesočnatú pôdu. Ak máte na záhrade pôdu ťažkú, kompost ju skyprí a prevzdušní. Spracovaným kompostom dodáte aj živiny.

Výsadba voľnokorenných kríkov a stromčekov– pred výsadbou namočíme korene stromčekov do vody na 2–12 hodín (voľnokorenné sadenice aj na celý deň). Ak došlo behom prepravy k jeho vyschnutiu, môžeme ho namočiť celý, poškodené korene odstránime šikmým, čo najmenším rezom. Vyhĺbime dostatočne hlbokú a širokú jamu, aby sa tam pohodlne vošiel celý koreňový bal (zhruba by sme sa mali pohybovať okolo 60x60x60 cm). Všeobecne možno povedať, že pre dobre priepustné pôdy stačí jama menšia a pre nepriepustné väčšia. Vykopanej pôde zlepšíme kvalitu tak, že ľahšiu pôdu zmiešame s hlinou, naopak ťažšiu doplníme pieskom, aby bola priepustnejšia, vylepšíme ju kompostom. Mladá sadenica nemá ešte tak dlhé korene, aby nimi dosiahla do dostatočnej vzdialenosti a hĺbky pre potrebné minerály, preto by sme mali dno jamy ľahko prihnojiť (napr. kompostom) a pomôcť tak stromčeku pri štarte. Nezabudnite, že veľmi nakyprená pôda sadá asi desať dní, preto plná jama hliny tak po týždni rozhodne nemusí vyzerať. Stromček dáme do jamy, zasypeme hlinou, ktorú postupne prišľapujeme, potom dôkladne zalejeme.

Niektoré trvalky a okrasné trávy časom dorastú do veľkých rozmerov a začnú poľavovať v kvitnutí, nie je však potrebné zbavovať sa ich. Rastliny možno "omladiť" a zároveň ich namnožiť delením. Pamätajte na to, že vitálne časti bývajú na okraji, zatiaľ čo stred trsov býva nepoužiteľný. Než sadenice trvaliek znovu vysadíte, odstráňte odumreté listy a stonky.

V marci už zahajujeme výsevy letničiek, aby sme si ich mohli pred výsadbou doma predpestovať. Nezabúdame ani na výsev semien zeleniny. Vysievame napr. brokolicu, karfiol, kaleráb, zeler, baklažán, paradajky a šaláty. Ak je mierne počasie a nie je premokrená pôda, môžeme realizovať priamy výsev na záhony – šalát, valeriánu, špenát, hrášok, mrkvu, reďkovky, reďkev. Nezabudnite pôdu mierne vlhčiť, aby semená nevyplávali a neuschli. Ak budú hroziť mrazy, prekryte výsevy netkanou textíliou.