Naši predkovia na ňu nedali dopustiť, kvaka je chutnou a zdravou zeleninou
Kvaka má výbornú chuť, je výživná, má minimum kalórií, takže je ideálna pri diétach a má tiež významné účinky na zdravie človeka. Jej pestovanie je jednoduché. Kvaka, kvačka, turín či runkla, aj tak sa kvake ľudovo vraví, správny názov je ale repka olejná - kvaka. Často je zamieňaná s okrúhlicou. Oproti nej je ale skôr zelenkastá s fialovým okrajom a má oranžovo žltkastú dreň. Existuje však celý rad vyšľachtených odrôd, stretnúť sa dá s kvakou s červenou, bielou či zelenou šupkou, skúste napríklad odrodu ´Magres´, Broru alebo Dalibora. Jej chuť v surovom stave je sladkasto zemitá, jemne štipľavá, pripomínajúca tak trochu kaleráb, mladé buľvy chutia podobne ako reďkovky. Jediné, čo kvake nesedí, je dlhodobé sucho, inak náročná na pestovanie nie je.
Ako si vypestovať kvaku
Semená vysievame do voľnej pôdy v apríli až máji. Zber potom prebieha v septembri až októbri. Ak ju nemáte kde uskladniť, zberajte ju priebežne, v pôde ju môžete nechať pokojne až do decembra. Bez problémov znesie i teplotu -5 °C, krátkodobo i -10 °C. Semená vysievame riedko, do riadkov vzdialených cca 40 centimetrov od seba. Po výseve pravidelne zalievame, aby klíčky nevyschli. Vzídené rastlinky jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 centimetrov. V období vegetácie záhon pravidelne okopávame a zbavujeme buriny. Zalievame primerane, dáme pozor na premokrenie, korene by totiž mohli začať hniť.
Záhony s kvakou je možné mulčovať, najlepšie slamou alebo pokosenou trávou, mulč totiž drží vlhkosť a zabraňuje rastu buriny, ušetríte si tak prácu. Hnojiť nepotrebuje, ak máte však k dispozícii drevný popol, rozmiešajte 1 kilogram v 2 litroch vody a týmto roztokom kvaku zalejte.
Ochutnajte túto nedocenenú zeleninu
Kvaka je veľmi zdravá a má preukázateľne liečivé účinky - je skvelým zdrojom vitamínu A, dokonca ho má údajne zo všetkých druhov zeleniny najviac. Okrem toho obsahuje vitamín C, rastlinné bielkoviny, karotén, draslík a vápnik. V zvýšenej miere ju konzumujte pri zlomeninách a osteoporóze. Listy obsahujú tiež dôležitú kyselinu listovú, ktorej nedostatok spôsobuje okrem iného i vznik depresií. Kvaka stimuluje tiež peristaltiku čriev a zlepšuje trávenie, používa sa preto proti chorobám zažívacieho ústrojenstva, znižuje cholesterol, pôsobí na náš kardiovaskulárny systém, znižuje krvný tlak a zlepšuje srdcovú činnosť, naviac zlepšuje zrak a spomaľuje starnutie.
"Kvaka má výbornú chuť, je výživná, má minimum kalórií, takže je ideálna pri diétach a má tiež významné účinky na zdravie človeka."
Ideálna je jej konzumácia pri redukčných diétach a detoxikačných kúrach, je totiž plná vlákniny a zhruba z 90 % je tvorená vodou. V kuchyni má široké využitie - pripraviť z nej môžete kašu, pyré, hodí sa do polievok, omáčok, k dusenému mäsu, výborne chutí pečená v trúbe, upraviť sa dá i ako kapusta, výborné sú aj kvakové hranolky osmažené na oleji. Dá sa naložiť na kyslo alebo ako kvasená zelenina. Mladé buľvy sa dajú konzumovať i surové, sú skvelým doplnkom šalátov, kam môžete pridať tiež jej listy. Tie sa dajú uvariť i ako špenát či príloha.
Úroda kvaky
Pri zbere kvaku zrežete tak, že necháte cca 2 centimetre listov nad buľvou. Podobne ako ostatnú koreňovú zeleninu ju dajte do debny s pieskom, ktorá drží vlhkosť, a potom uložte do pivnice. Takto uložené buľvy vám vydržia až do jari a pritom nesplesnivejú, pretože piesok dýcha. Ak nemáte pivnicu, môžete rastliny založiť do pôdy v skleníku či v parenisku. A ak nemáte ani túto možnosť, na zimu kvaky spracujte tepelne či zamrazte, toto ale možno spraviť samozrejme len s menším množstvom zeleniny.
