Neunáhlite sa so zberom zeleniny
Zdroj čerstvých vitamínov v zime? Predstavíme vám niekoľko druhov zeleniny, ktorú môžete mať na záhone celú zimu, bez problémov odolá mrazom a môžete ju zbierať, kedykoľvek sa vám zachce. Niektoré rastliny to majú priamo v názve – i v období mrazov sa zberá napríklad ozimný kel, ozimná cibuľa, ozimný šalát, špenát, petržlen, čierny koreň, paštrnák alebo valeriánka, ale najobľúbenejší a najpestovanejší je kučeravý kel, pór a ružičkový kel.
Ozimná cibuľa (Allium fistulosum) – môžeme ju rýchliť i v kvetináči na okne, alebo ju pestovať v hrantíkoch na balkóne, je to vytrvalá zelenina, ktorú môžeme zberať v priebehu celého roka, a to i v zime. Inak sa tiež nazýva sečka, sibírska cibuľa alebo česky „ošlejch“. Pestuje sa hlavne pre zelenú vňať, ktorú zbierame priebežne. Je blízka príbuzná s našou dobre známou kuchynskou cibuľou, je ale na rozdiel od nej mrazuvzdorná, znesie mrazy až do -20 °C. Vňať je považovaná za vítané spestrenie sortimentu cibuľových zelenín v zime. U nás možno kúpiť odrodu ´Bajkal´, určenú pre zber vňate i pre zväzkovanie. Vysieva sa na jar do polovice júla.
Veľmi dobre prezimuje odroda ´Augusta´, má krátku vegetačnú dobu a je vhodná hlavne na skorý zber vňate i skorý zber čerstvej cibule. Pre vňať pestujeme odrodu ´Gerda´. Veľkú guľovitú cibuľu so stredne silným krčkom má odroda Hiberna. Semenami sa množí odroda ´Ambition´. Pestovateľské nároky má podobné ako cibuľa kuchynská. Vňať zbierame asi trikrát za sezónu, pred príchodom zimy je však nutné ponechať cibule poriadne vyzrieť. Posledné listy preto odoberieme najneskôr do polovice septembra. Na úkor bohatých listov tak vytvára zimná cibuľa iba menšie cibuľky. Niektoré druhy majú listy vysoké okolo 40 cm, iné túto dĺžku presahujú i dvojnásobne. Stonky s kvetmi sa objavujú od druhého roka, ich duté stonky ale na zber nie sú vhodné, a preto ich odstraňujeme. Má jemnejšiu chuť než cibuľa kuchynská a je veľmi šťavnatá.
Kučeravý kel (Brassica oleracea convar) vďaka svojim machovito skučeraveným listom je veľmi dekoratívny a nemusí byť iba zelenej farby, vyšľachtené sú i modročervené, červenohnedé a pestrolisté odrody. Je blízkym príbuzným kelu a pestuje sa už od staroveku. Vysieva sa na jar, na pôdu nie je vôbec náročný. Je mrazuvzdorný až do -15 °C a ak ho skôr neskonzumujete, často vydrží na záhonoch až do jari. Listy odtrhávame odspodu rastliny a využijeme ich, i keď sú namrznuté. Vhodná pre zimné prezimovanie je napr. odroda ΄Winterbor F1΄, z ďalších odrôd sú to napr. ´Kadet´, ´Kapral´, ´Red Russian´, ´Husar´, ´Scarlet´ alebo ´Lerchenzungen´.
Využite kučeravého kelu v kuchyni je mnohostranné, pripravujú sa z neho polievky, prílohy, plnené listy a karbonátky, upravuje sa i ako dusený a zahustený strúhaným zemiakom, zapekaný či smažený. Má štyrikrát viac karoténov ako napríklad brokolica, z vitamínov obsahuje vitamíny A, B, C, E, biotín, z minerálnych látok draslík, vápnik, horčík, železo, fosfor. Vitamín krásy, biotín, udržuje peknú pleť a vlasy. Vitamín A posilňuje imunitný systém, vitalitu a dobrú náladu, draslík vyplavuje z tela škodliviny, čím posilňuje srdce, obličky a močový mechúr. Vláknina prispieva k tvorbe zdravej črevnej mikroflóry. Kučeravý kel má i liečivé účinky. Odstraňuje zápchu, zbavuje črevá jedovatých látok, chráni bunky pred voľnými radikálmi, znižuje cholesterol, posilňuje sliznice v tele, znižuje stres a pomáha pri osteoporóze, spomaľuje proces starnutia, podporuje stavbu kostí a chráni pred rakovinou.
