Nielen ako polievková "zeleň" - pažítka sa dá využiť na mnoho spôsobov
V čase kvitnutia je navyše aj zaujímavou netradičnou okrasnou rastlinu. Pažítka (Allium schoenoprasum) pravdepodobne pôvodne pochádza zo stredomorskej oblasti. V prírode ju voľne nájdeme aj v ďalších častiach Európy, Ázii a Severnej Amerike, najčastejšie okolo riek a potokov, vyhovuje jej totiž vlhkejšia pôda.
Ide o trvalú cibuľnatú rastlinu s úzkymi rúrkovitými listami na konci zašpicatenými, ktorá tvorí trsy dorastajúce do výšky 20-40 cm. Kvitne ružovými alebo fialkastými kvietkami zoskupenými do guľovitého kvetenstva vykvitajúceho na konci dutej stonky. Kvetenstvo pripomína malé bambuľky. Ľahko štipľavú chuť jej dodávajú éterické oleje s chemicky viazanou sírou.
Pri pestovaní zo semien sú najobľúbenejšie dva druhy - pažítka pravá pražská a pažítka pravá jemná, ktorá sa vyznačuje drobnejšími listami. Ak nechcete čakať až pažítka vysiata zo semien vzrastie, môžete zakúpiť už vyrastenú rastlinu a vysadiť ju na záhon alebo do kvetináča. Pri kúpe sa vyhnite rastlinám, ktoré majú zaschnuté alebo zvädnuté listy. Pažítku vysievame do ľahkej, dobre prehnojenej pôdy do riadkov vzdialených od seba cca 20 cm od začiatku marca do mája. Sadíme ju na slnečné alebo polotienisté stanovište. Nebude prospievať v blízkosti strukovín a hlúbovej zeleniny. Pažítka je mrazuvzdorná. Na zimu si môžeme odkopnutý trs zasadiť do kvetináča a preniesť domov, kde bude vďaka teplu stále dorastať, nemá však rada prílišné teplo a suchý vzduch. Pôda nesmie vyschnúť, pravidelne ju teda zavlažujeme a odstraňujeme burinu. Ak budeme pravidelne odstraňovať kvety, rastlina bude bohato dorastať.
Ako korenie ju v kuchyni používali už starí Gréci a Rimania. V indickej a ázijskej kuchyni sa používajú výraznejšie druhy pažítky Allium tuberosum a Allium odorum, ktorých aróma pripomína cesnak. U nás v prírode, v okolí riek, sa možno stretnúť s pažítkou pobrežnou, na vlhkých horských lúkach potom s pažítkou horskou čiže sibírskou. Obidva druhy sa vyznačujú ostrejšou chuťou než má vyšľachtená záhradná pažítka.
Pažítku môže napadnúť kvetárka cibuľová, ktorá v marci až apríli kladie na malé rastlinky vajíčka, vyliahnuté húsenice okusujú listy aj korene a rastlina uhynie, húsenice bývajú často schované vo vnútri listov, takže nie sú na prvý pohľad zrejmé. Rastliny napadnuté kvetárkou je nutné odstrániť, aby sa húsenice nerozšírili ďalej.
Podobne ako petržlen či ligurček sa používa pažítka najviac na okamžitú konzumáciu - potrebné množstvo nožnicami odstrihneme, max. z polovice rastliny vo výške 3 cm nad zemou. Sušením stráca väčšinu svojej arómy, vhodnejšie je nasekanú uložiť do vrecúšok alebo malých krabičiek a okamžite zmraziť. Je vhodná na dochutenie a ozdobu polievok, omáčok, rybích pokrmov, do slaných omeliet a palaciniek, majonéz, šalátov, nátierok, bylinkového masla, cestíčka na obaľovanie zeleniny, posypať s ňou môžeme varené aj pečené zemiaky, ryžu, obložené chlebíčky a pod.
V pažítke je veľké množstvo vitamínu C (obsahuje ho trojnásobne viac ako citrón) a vitamín A, ďalej vitamíny B1 a B2, silicu obsahujúcu síru, sodík, vápnik, železo, fosfor a draslík. Pôsobí asepticky, povzbudzuje chuť do jedla a zároveň podporuje trávenie, znižuje krvný tlak.
