Pestujeme ovocné stromy - marhule
Rovnako ako broskyne, pochádzajú aj marhule z Číny. Ide o krátkoveké stromy, ich životnosť je okolo 20 až 25 rokov. O ich úspešnom pestovaní rozhoduje niekoľko faktorov. Vyhovuje im skôr suchšia pôda, s neutrálnou reakciou, ľahšieho typu. Ťažká pôda veľmi zaťažuje korene. Stanovisko musí byť dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Najvhodnejšie je pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Pestovať ich možno aj vo vyšších polohách (400 až 450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 °C, je však nutné zvoliť vhodnú odrodu a podnož a najlepšie juhozápadnú alebo západnú stranu, kde teploty najmenej kolíšu. Vždy sa vyhnite veterným stanovištiam a mrazovým kotlinám. Odporúčaný spôn pre rastlinu je 5–6 x 4–5 m.
Pred samotnou výsadbou zastrihneme odumreté korene stromčeka a namočíme ich do vody, dve hodiny by mali byť postačujúce, ale dlhšia doba nevadí. Pri jarnej výsadbe prevedieme aj základný rez. Pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Mladé stromčeky potrebujú v prvých rokoch svojho života patričnú oporu. Kôl teda zatlčieme do už vyhĺbenej jamy, potom drevinu zvisle vložíme a prihadzujeme zeminu. Stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme, aby sa pôda dostala dobre aj pod korene. Dohážeme zvyšnú hlinu, ušľapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kôlu. Dôkladne prelejeme, po vsiaknutí môžeme ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím.
V predjarí a na jeseň sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík (Cererit, NPK), dusík dopĺňame vo väčšej miere až na jar (cez zimu sa ľahko vyplavil z pôdy), po odkvitnutí a po opadaní plodov. Najkvalitnejšie hnojenie zaistí dobre odležaný kompost či maštaľný hnoj.
Pozornosť zálievke venujeme najmä v období jarnej výsadby a pri veľmi suchých rokoch, dbáme na to, aby strom nebol premokrený.
Marhule pučia veľmi skoro, niektoré odrody už vo februári, a tak majú tendencie vymŕzať. Najlepším spôsobom, ako tomu čiastočne zabrániť, je izolovať kmeň a pôdu v okolí od zimných slnečných lúčov tým, že izolujeme spodnú časť kmeňa obalenú v bielej netkanej textílii (zhruba do výšky 1 m) oprenou doskou, kartónovou krabicou a pod.
Nebezpečnou vírusovou chorobou marhúľ je šarka. Na listoch sa prejavuje hnednutím, žlto-zelenými škvrnami, na plodoch vytvára belavé kresby a krúžky, to isté aj na kôstkach. Hlavnými prenášačmi sú vošky, účinnou ochranou je teda práve likvidácia vošiek, či preventívna obrana proti nim už v predjarí. Tzv. hnednutie listov sa môže objaviť v priebehu júna – listy stromu začnú hnednúť, alebo sú pokryté žltozelenými škvrnami, zvinujú sa a postupne opadávajú. Vhodnou ochranou je postrek po odkvitnutí a jeho následné opakovanie. Roztočce sa prejavujú jemnými pavučinkami na spodných stranách listov a vrcholkoch letorastov (na ich likvidáciu použijeme napr. Nissorun alebo Vertimec). Najčastejšou príčinou úhynu marhúľ u nás je nákaza moniliózou. Ide o hubovú chorobu, ktorá spôsobuje hnitie plodov pri ich zrení, vädnutie listov na napadnutých vetvičkách, a poškodenie kvetov, ktoré vyzerá ako po spálení mrazom. Na nápravu je nutné odstrániť napadnuté výhony a plody, a použiť chemickú ochranu po opadaní lístia.
