Prečo je dôležité vápnenie záhrady?
Intenzívnym pestovaním zeleniny obsah vápnika v pôde klesá, vyplavuje sa aj vodou pri zavlažovaní. Zelenina je väčšinou na vápnik náročná a vďaka každodennému zavlažovaniu v parných letných dňoch, sú straty vápnika na zeleninárskych záhonoch značné.
O náhradu a doplnenie vápnika v pôde sa staráme vápnením, zároveň tak upravujeme pôdnu reakciu na priaznivý neutrálny, popr. slabo alkalický stav. Ak je potrebné vápniť, najlepšie to zistíte pri agrochemickom rozbore pôdy.
Kedy musíme vápniť?
- pri pH pôdy, ktoré je väčšie ako 7,2 nevápnia sa vôbec.
- pri pH 6,5 – 5,5 na 100 m2 aplikujte 10 kg vápna.
- ak je pH menšie ako 5,5 pridajte 20 kg vápna.
- vápnite spravidla 1x za 3–4 roky.
Najúčelnejšie je vápniť pod hlúboviny. Náročná na obsah vápnika v pôde je aj koreňová zelenina, tú je však nutné vápniť v predchádzajúcom roku na jeseň. Dostatok vápnika v pôde žiadajú aj strukoviny, vápnite ich tiež na jeseň.
Ak máte na záhrade kyslejšiu pôdu, svedčia vápnenie aj uhorkám a prospieva aj cibuli, cesnaku, zeleru, špenátu a paprike. Bez reakcie na vápnenie je obvykle karotka, reďkovka, rebarbora, šalát a paradajky, preto na tieto plodiny vápenaté hnojivá nepoužívajte.
Nepravdivým mýtom je, že vápnenie spôsobuje chrastavitosť zemiakov. Odborníci sa tento mýtus snažia márne popierať. Potreba vápnenia zemiakov závisí od stanovišťa, na príliš nízku hodnotu pH síce nereagujú tak citlivo, ako napr. jačmeň alebo kukurica, cieľom je však zabrániť tvorbe hrúd a podporiť vnútornú kvalitu hľúz.
Tipy
Väčšina zeleniny (okrem hlúbovín) je citlivá na silné čerstvé vápnenie, je teda najlepšie vápniť častejšie v menších dávkach, či na jeseň predchádzajúceho roka. Vápnenie je však ideálne vykonávať počas zimy na sneh.
Správne upravená hodnota pH pôdy vápnením má pozitívny vplyv na zásobenie rastlín stopovými prvkami a na štruktúru pôdy. Je potrebné sa vyvarovať nadmerných dávok a zaistiť rovnomernú aplikáciu v poraste. Nerovnomerným rastom rastlín sa v porastoch prejavia chyby.
Súčasne s vápnom nikdy nesmiete použiť maštaľný hnoj, dusík by z neho vyprchal vo forme čpavku. Pozor dajte aj na použitie síranu amónneho a superfosfátu na kyslých pôdach, zvyšujú kyslosť.
Na vápnenie na ťažkých pôdach používajte rýchlejšie a intenzívnejšie pôsobiace pálené vápno (CaO). Na ľahkých pôdach je vhodnejší pomalšie účinkujúci mletý vápenec (CaCO3).
