Rasca je jedným z najstarších korení ako u nás, tak aj vo svete
Nájdeme ju rásť voľne na lúkach, medziach i pastvinách po celej Európe, severnej Afrike a prednej Ázii. V kuchyni sa rasca používa do zemiakov aj k mäsu, vhodná je na dochutenie polievok, rýb alebo kapusty. Používa sa ako prísada pri pečení (ražný chlieb, pečivo alebo slané zákusky), dodáva mu jemnú, výraznú a nenahraditeľnú chuť. Rascová silica je s obľubou využívaná aj na výrobu likérov.
Veľmi obľúbený je vďaka svojim liečivým účinkom, pomáha pri trávení a proti nadúvaniu. Odpradávna sa jej prisudzovali magické vlastnosti pre svoju prenikavú aromatickú vôňu.
Chuť rasce je korenistá, veľmi výrazná, niekedy až pikantná s trochu horkým podtónom a prenikavou vôňou s nádychom citrónu. Rasca je spomínaná už v Biblii v Starom i Novom zákone nielen na dochutenie polievok a chleba, ale aj ako mena, s ktorou sa platili desiatky kňazom. Nechýbala ani v kuchyniach v antickom Grécku a Ríme, kde ju veľmi často používali ako náhradu za čierne korenie, ktorého dovoz bol veľmi zložitý a nákladný. V Indii je niekoľko tisícročí dôležitou ingredienciou pre polievky a ďalšie tradičné jedlá, navyše je populárnym základom mnohých koreniacich zmesí. Do Ameriky ho doviezli španielski a portugalskí kolonisti.
Druhy
Rasca rímska (Cuminum cyminum) má úplne odlišnú chuť a vôňu – je ostrejšia a horkastá. Používa sa ako prísada do karí a arabských zmesí korenia.
Rasca vodná (haluchovka vodná) rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, v močiaroch a močiaroch celej Európy. Vyznačuje sa silnou vôňou a horkou chuťou.
Rasca čierna (černuška siata) je typickým korením arabských krajín. Má ľahko štipľavú chuť a používa sa podobne ako čierne korenie.
Rasca lúčna (Carum carvi) patrí do čeľade mrkvovitých. Ide o dvojročnú odrodu. V druhom roku sa na rastline objaví jemné biele kvetenstvo v okolíku a potom plody, tzv. rozpadavé nažky, ktoré vo vysokej miere obsahujú voňavé silice (najmä terpénové deriváty karvón a limonén a triesloviny).
Pestovanie
Semená vysievame na stanovisko v marci až apríli do sponu 30 x 30 centimetrov. V podstate ide o burinu a vyrastie snáď v akejkoľvek pôde. Rastliny zalievame pravidelne dostatočným množstvom vody – najlepšie dažďovej alebo aspoň odstátej. Úroda semien prebieha v júni alebo v júli, keď sú nažky dozreté (zrelosť nažiek sa pozná podľa ich sfarbenia do tmavo hneda). Plody uskladníme v uzavretých tmavých nádobách.
Rascu radíme do trojice protinadúvajúcich byliniek a vedie (aj keď tesne) pred feniklom a anízom. Rasca obsahuje silice (3–7 %), bielkoviny (až 20 %), oleje (až 20 %), sacharidy, flavonoidy, živicu a kumaríny. Vie tlmiť koliky v trávení, boľavý žlčník, obmedzuje kvasné a hnilobné procesy, upokojuje črevá a zvyšuje ich peristaltiku a aktivitu, zlepšuje produkciu tráviacich štiav a enzýmov, tým zrýchľuje a skvalitňuje tráviaci proces. Rasca sa pridáva aj do zmesi pre inhalácie, pretože má silné bakteriostatické až dezinfekčné účinky aj na priedušky. Predtým sa rasca cucala a žuvala proti kazivosti zubov, ktorá sa výrazne začala prejavovať s dostupnosťou cukru. V modernej kuchyni sa používajú mladé lístky rasce do šalátov. Majú údajne anestetické účinky a sú veľmi chutné. Obľubu si ale pomaly získava aj koreň tejto rastliny – využitie je podobné ako pri mrkve alebo petržlene.