Ruža vráskavá upúta prirodzenou krásou
Vyšľachtených je mnoho atraktívnych ruží. Starobylá ruža vráskavá (Rosa rugosa) nás napriek tomu svojou jednoduchosťou upúta. Husté, pichľavé, košaté, ale odolné kríky preukazujú na záhrade skvelé služby. Pochádza z morských pobreží Ďalekého východu, Japonska, Číny a Kórey. Zaraďujeme ju do skupiny takzvaných sadových ruží.
Dorastá do výšky jedného až dvoch metrov. Má husté pichľavé ostne. Tmavozelené, lesklé listy sa na jeseň pozvoľna sfarbujú dožlta až do žltooranžova. Jej pestovanie nie je náročné, patrí k najodolnejším druhom ruží. Nie je prešľachtená a tak ani neodolná.
Skvele spevňuje svahy
Sadíme ju v skupinách, aj ako pohľadný solitér, vytvorí pôvabné pozadia či predely záhrady. Vytvoriť z nej môžeme tiež krásny a praktický živý plot. Dobre poslúži aj ako pôdokryvná drevina, pretože dobre odnožuje.
Ruža vráskavá prospieva takmer v každej pôde, aj v suchej, nemá rada len trvalé premokrenie a nepriepustnú zem. Stanovisko jej vyhovuje slnečné, znesie aj polotienisté. V polotieni však menej pokvitne. Nevadia jej ani vyššie polohy. Nie je potrebný pravidelný rez a strihanie. Podľa potreby iba odstraňujeme suché, poškodené vetvičky a výhonky.
Svojimi nádherne voňajúcimi kvetmi nás poteší skoro po vysadení. Kvety sa objavujú od začiatku leta až do príchodu prvých mrazov, najčastejšie vo farbe ružovej, sú však aj odrody biele, žlté, červené, ružovofialové, jednoduché i plnokveté. Z roka na rok potom kvitne bohatšie. Kvety môžu dosahovať veľkosti 5-8 cm.
Oranžovočervené plody (šípky) sú bohaté na vitamín C a ďalšie prospešné látky. Uplatnenie majú rovnaké, ako šípky planej ruže šípovej. Dá sa z nich uvariť lahôdková marmeláda, pripraviť sirup. Sušené v zime poslúžia na posilňujúci a lahodný čaj.
Táto ruža bola často využívaná ku šľachteniu a kríženiu. K dostaniu je bežne v záhradníctvach. Množiť sa dá ľahko drevitými alebo koreňovými odrezkami, ktoré odrezávame od konca jesene do začiatku jari, alebo aj semenami.
