Sirôtky sú okúzľujúce a na pestovanie nenáročné
Majú veľký kvet, sú nenáročné, nemajú žiadne zvláštne nároky na substrát, zálievku ani hnojenie a tak na nich pestovatelia nedajú dopustiť.
Sirôtka záhradná (Viola x wittrockiana) nie je pôvodným rastlinným druhom. Vznikla v 19. storočí krížením niekoľkých druhov rodu Viola, pričom dnes poznáme viac než sto najrôznejších odrôd s výškou od desať do tridsať centimetrov s farbami kvetov od bielej až po čiernu.
Sirôtky sú dvojročné, pokiaľ si ich chcete predpestovať sami, s výsevom začínajte od júna. Potom sa budete dlho tešiť na základy nádherných kvetov, pretože rastliny pokvitnú ten istý rok na jeseň a potom zvonu ďalší rok na jar. Výsev z prelomu augusta a septembra vykvitne ďalší rok v mesiacoch februára až marca. Po výseve udržiavame klíčiace semenáčiky vlhké, inak hrozí zaschnutie vyvíjajúcich sa zárodkov.
Silné rastlinky vysádzajte od augusta do kvetináčov. Na záhon nepatria, poškodili by ich prvé mrazy, na zimu ich presťahujeme na svetlé miesto, kde nemrzne. Tam vydržia až do jari, kedy ich presadíte na konečné stanovisko. Sirôtky majú rady rozptýlené slnečné svetlo spojené s priepustnou pôdou dostatočne zásobenou živinami a vlahou, priame slnečné svetlo a sucho im vadí. Pri správnej a zodpovednej starostlivosti sirôtky pokvitnú celé leto až do jesene. Zalievajte ich pravidelne a udržiavajte pôdu kyprú, bez buriny. Vydržia do zámrazu.
Hodia sa do rôznych kvitnúcich kompozícii, rozumejú si s aksamietnicami, astrami čínskymi, begóniami a ďalšími rastlinami, ktoré hýria nádhernými farbami po celé letné obdobie.
Na choroby rastliny netrpia, ale škodcovia ich môžu potrápiť, najmä slimáky. Mladé semenáčiky môže ich nájazd často zničiť úplne. Môžu ich tiež napadnúť vošky.
