Tri mená pre jednu rastlinu – funkia, hosta, bohyška
Bez veľkých nárokov na starostlivosť funkcia v záhrade skrášli rôzne zátišia, prípadne vyplní aj tienisté kúty.
Funkia(Hosta) patrí do rodu jednomaternicových rastlín z čeľade špargľovitých (Asparagaceae) a podčeľade agávovitých (Agavoideae). Známych je okolo 40 druhov, a ďalej aj neprebádané množstvo kultivarov, ku ktorým pribúdajú ďalšie, novo vyšľachtené. Najmenšie rasltiny dosahujú výšku okolo 10 cm a najväčšie druhy aj okolo 60 cm. Pochádza z východnej Ázie, najmä z Japonska, Číny a Kórei. Prirodzenými lokalitami sú vlhšie lesy, háje a lúky. Hosty kvitnú väčšinou vo fialovej alebo bielej farbe, ale platí pre nich, že listy sú dekoratívnejšie ako kvety. Okrasné listy sa do plnej krásy dostávajú štvrtým až piatym rokom po výsadbe – čím je rastlina staršia, tým výraznejšie býva vyfarbenie pestrolistých odrôd a s vekom majú listy aj výraznejšiu nervatúru čepele.
Hosty môžu byť pestované na mnoho rôznych spôsobov – hodí sa do trvalkového záhonu, voľného podrastu urastených drevín, ale aj do nádob. Funkie sú efektné najmä v záhradách hájneho typu alebo v partiách s vodnou plochou. Prirodzenými spoločníkmi im budú trávy, hájničky, paprade a tieňomilné dreviny. Vďačnou kombináciou je podsadba katarantom, mochničkou alebo pakosty. Pretože bohyšky neskoršie rašia, možno to využiť k presadeniu tieňomilných cibuľovín.
Nie je to síce len tieňomilná trvalka do čerstvých pôd, ale väčšine druhov sa darí práve v takých podmienkach najlepšie. Ak majú príliš mnoho slnka, dariť sa im nebude. Pre kvalitné vyfarbenie a plné kvitnutie vyžadujú však mnohé ranné slnko či blúdivý tieň, niektoré potom rastú v plnom tieni aj na suchších miestach. Trochu viac svetla znesú funkie pri pravidelnej zálievke a vo vyšších polohách. Viac než poldeň slnka alebo poldenný úpal vedie u rastlín k stresu, krúteniu listov, chradnutiu a rozvoji hubových chorôb.
Bohyškám vyhovuje humózna, čerstvá a hnojená pôda, poradí si však aj s piesočnatou či ílovitou. Pred výsadbou je dobre zem vylepšiť. V ľahkých pôdach a ak trpia suchom majú menšie listy. V ťažkých pôdach majú naopak pomalší štart. V nádobách sa pestujú ľahko, rastlina ale rýchlejšie starne a trs je treba častejšie deliť, sú tiež náročnejšie na vodu a živiny. Do násob sú vhodné najmú malé a stredné funkie. Dospelé trsy môžeme kedykoľvek deliť. Najlepšie je však obdobie pred vyrašením – než ruky začnú rozbaľovať listy.
Zo škodcov hosty ohrozujú hlavne ulitníky, ktorí vyhľadávajú najmä mäkké tenké listy. Na listoch sa môžu objaviť hubové choroby. V lete sa proti nim bránime postrekom a včasným odstránením stariny.
