Viete aký je rozdiel medzi karotkou a mrkvou? A ako mrkvu vôbec pestovať?
Mrkva (Daucus karota), má mnoho odrôd. Karotky sú skoré a zaguľatené, so sladkou jemnou dužninou. Mrkvy sú neskoré, dlhé, špicaté a dobre skladovateľné. Pre svoje všestranné využitie, zdravie aj výbornú chuť je veľmi obľúbená. Navyše jej pestovanie nie je príliš náročné.
Akú odrodu zvoliť?
Stupická na rýchlenie je skorá, jemná odroda, so sladkou dužinou. Je vhodná na priamu spotrebu. Vegetačná doba od výsevu sa pohybuje medzi 93–98 dní.
Cidera je neskorou odrodou. Vegetačná doba je približne 145–155 dní. Pre tento kultivar je typický veľmi dlhý koreň.
Rothild je vhodná na skladovanie. Výhodou tejto odrody je vysoká výnosnosť a aromatická sladká chuť.
Karotel je poloskorá odroda. Jej vegetačná doba sa pohybuje medzi 105–110 dní.
Darina je neskorú odrodu, ktorá sa pýši výbornou skladovateľnosťou. Jej vegetačná doba je približne 137–142 dní.
Jubila je karotka vhodná na rýchlenie. Má valcovitý tvar a výbornú sladkú chuť. Je vhodná na priamu spotrebu.
Chantenay je netradičná odroda s dĺžkou koreňa do 10 cm. Vegetačná doba je cca 70 dní.
Olympus je neskorá odroda, ktorá má veľmi dobrú skladovateľnosť. Jej vegetačná doba je približne 160–170 dní.
Karotina je skorá odroda, ktorá má valcový koreň oranžovej farby.
Maxima F1 je neskorou odrodou, ktorá je vhodná na skladovanie.
Purple Haze F1 je skorou odrodou s netradičnou purpurovou farbou. Pôvodné druhy boli fialové.
Pestovanie
Pred jarným výsevom pôdu najskôr riadne spracujte – pôda musí byť hlboko zrytá. Pokiaľ je pôda ťažšia, radšej vysievame na hrúbky – navýšené rady. Nezabudnite na pridanie kompostu ako zdroja živín. Maštaľný hnoj nie je vhodný, pretože mrkva nemá priame hnojenie rada. Stanovisko by malo byť slnečné a vzdušné. Vysievame od polovice mesiaca apríla, najvhodnejší je výsev do riadkov vzdialených od seba cca 15 cm, do hĺbky max. 1 cm – pri veľmi hlbokom výseve by mrkva nevyklíčila a vznikli by holé miesta. Neskoršie výsevy pravidelne zalievame.
Mrkva je pre zdravie veľmi prínosná – je zásadným zdrojom provitamínu A – betakaroténu (karotén je najlepšie využiteľný v mrkve tepelne upravenej s tukom – v takej podobe ho ľudské telo využije až 60 %, zatiaľ čo zo surovej jemne strúhanej mrkvy asi 30 % a hryzením 5 %). Ďalej obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, vitamín E a kyselinu nikotínovú. Tiež obsahuje inomitol, látku dôležitú pre prevenciu aterosklerózy. Z minerálnych látok má potom vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu, ale aj chlóru. Obsahuje tiež početné stopové prvky - bór, vanád, železo, jód, kobalt, meď, mangán a zinok.
Mrkva zvyšuje celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochorení pečene, obličiek i ciev (má byť podávaná najmä pacientom po infarkte). Poznám je aj vplyv konzumácie mrkvy na kvalitu zraku.
Menej vhodná je vo väčších dávkach pri ochorení žalúdočnými vredmi a tiež pri cukrovke, pretože obsahuje sacharózu.
