Vždyzelené, oslnivo kvitnúce rododendrony sú perlou záhrady, ako ich pestovať?
Dekoratívne sú celoročne vďaka svojim kožovitým, tmavým a lesklým listom a celkovo ušľachtilému vzhľadu. V čase kvitnutia potom urobia zo záhrady príťažlivé miesto, teda ak dobre prospievajú. Ak máte v záhrade navyše prirodzene kyslú pôdu, je to ideálne, ak tomu tak nie je, musíte im venovať viac starostlivosti.
Rododendrony pochádzajú z podhoria Himalájí, z Japonska, z Kanady, zo Sibíra, z Álp - a tomu tak trochu zodpovedajú aj ich nároky na pestovanie.
Ak nie je na stanovisku, kam chcete rododendron umiestniť, prirodzene kyslá pôda, musíte kvalitné kyslý substrát založiť minimálne do hĺbky 40 centimetrov a v ploche zodpovedajúcej budúcej veľkosti kra. Rododendrony vyžadujú celoročne vlhkú, nevysychajúcu pôdu, ale na druhú stranu nesmú trvalo stáť vyslovene v mokre. Príčinou neprospievania môžu byť vetry. Ak sadenice vysadíme v mieste, kde bývajú, kvety zasychajú na vrcholkoch kríkov ešte vo výhonkoch alebo v pukoch. Môžu byť tiež príčinou poškodenia podobnému účinkom slnka v čase, keď je pôda ešte zamrznutá. Po odkvitnutí je vhodné vylamovať odkvitnuté kvetenstvá. Rododendrony treba pravidelne prihnojovať hnojivom bez obsahu vápnika. Nehnojené kríky chradnú, odspodu sa vyholujú, musia totiž pohyblivé živiny (ak ich nie je dostatok v pôde) dopraviť zo starých listov do mladých, navyše sú náchylnejšie k hubovým chorobám najmä na koreňovom krčku. Kríky, ktoré majú dostatok živín, sa lepšie vetvia, kvitnú a znášajú rez.
Po odkvitnutí kríkov, môžeme pristúpiť k ich zmladzovaniu - na skrátených holých konároch sa prebudia spiace púčiky a do zimy narastené vetvičky ešte stačia dostatočne vyzrieť. Ak sú v letných úpaloch dostatočne zásobené vodou, znesú aj letné slnko, avšak ostré slniečko vo februári a v marci, kedy je krajina ešte zmrznutá, poškodzuje kríky do tej miery, že môžu úplne uschnúť, pretože zamrznutá voda sa pletivami nedostane k dýchajúcim listom a tie postupne vädnú a usychajú. Pred zimným slnkom môžeme rododendrony chrániť tieňom ihličnanov od juhu, prikrytím pred slnkom čečinou, proti hlbokému premrznutiu pôdy pomôže nastielanie lístím a rašelinou.
Rododendrónom môže škodiť lalokonosec ryhovaný, má na svedomí požerky na okrajoch listov. Jeho larvy, dospievajú v pôde a okusujú korene, v dôsledku toho rododendrony vädnú a môžu aj uhynúť. Dospelé jedince možno likvidovať insekticídmi alebo použitím parazitických hlíst Heterorhabditis (Nematop) - prirodzeného nepriateľa lariev lalokonoscov. Na spodnej strane listov sa môžu objaviť vošky, ktoré poškodzujú listy saním ich štiav, okrem toho vošky produkujú medovicu, ktorá láka mravce, a tí sú prenášačmi plesní. Ich prírodnými nepriateľmi sú lienky sedembodkové. Rododendrony často trpia na hubové infekcie, kedy dochádza k odumieraniu vetiev, pozdĺž stredových žiliek listov sa objavujú hnedé škvrny, listy strácajú lesk, šednú a rolujú sa. Na hornej strane listov sa môže objaviť biely múčny povlak, to ker napadlo hubové ochorenia múčnatka. Pri silnom zasiahnutí možno použiť postrek proti plesniam.
