Žerucha siata – nálož vitamínov a minerálov dostupných po celý rok
Najmä v zimných mesiacoch nám pomôže doplniť mnoho vitamínov, ktoré nám už začínajú chýbať. Rýchlo rastie a má široké využitie. K zahodeniu nie sú ani jej liečivé účinky, napríklad pôsobí ako prírodné antibiotikum.
Žerucha siata (Lepidium sativum) pôvodne pochádza z Iraku, odkiaľ sa pravdepodobne v dobe antiky rozšírila do krajín Ázie a Európy. Mnohí lekári ju odporúčali ľuďom trpiacim ochoreniami močového ústrojenstva a poruchami krvotvorby. V liečiteľstve sa využívala mladá kvitnúca žerucha a zo sušených rastlín sa pripravovali čaje a masti.
Pri pestovaní na vonkajšom záhone bude žerucha klíčiť najmenej desať dní a pomalšie porastie. Pri pestovaní doma však rastie naozaj veľmi rýchlo a nevadia jej ani zhoršené svetelné podmienky behom krátkych zimných dní. Možno ju tak pestovať po celý rok a zaistiť si tak čerstvé vitamíny kedykoľvek. Rastlinky žeruchy sú veľmi drobné, preto je treba výsev urobiť veľmi hustý. Zakúpte si teda niekoľko balení semien žeruchy naraz. Veľkú zásobu, ktorú nespotrebujete, ani zľavnené semená s vypršanou lehotou použiteľnosti nekupujte – žerucha stráca rýchlo klíčivosť najmä pri nevhodnom skladovaní, čerstvé semienka však vyklíčia takmer stopercentne. Pri výseve si vystačíte s miskou či nejakým polystyrénovým alebo plastovým podnosom a vatou alebo papierovými utierkami, zemina nie je nutná. Tento podklad zložte do misky a výdatne zalejte vodou, až sa voda riadne vsiakne, husto vysejte žeruchu. Podklad udržiavame stále vlhký, semená nesmú v žiadnom prípade zaschnúť. Misku môžete pretiahnuť fóliou na potraviny alebo ju strčiť do mikroténového vrecka. Ak bude mať žerucha ku klíčeniu teplotu nad 20 °C, spoľahlivo vyklíčia do druhého dňa. Nenecháme preschnúť ani naklíčené rastliny – pokiaľ by sa tak stalo, využite ich jedine do šalátov (čo najskôr, inak sú na vyhodenie). Zbierať môžete za 5–6 dní. Lístky odstrihávame aj s časťou stonky a čerstvé použijeme v kuchyni.
Žerucha sa hodí ako na chlieb s maslom, tak do nátierok z vajíčok a tvarohu, na posypanie varených zemiakov, do hotovej polievky na tanieri, k omáčkam, kdekoľvek, kde vám bude chutiť. Chuť surovej žeruchy pripomína chuť jemnej reďkovky, čim sú rastliny staršie, tým sú pálčivejšie a výraznejšie. Žeruchu nevarte, mala by horkú chuť.
Žerucha je veľkou a rýchlou zásobárňou vitamínov a ďalších prospešných látok, najmä cez zimu a v predjarí. Obsahuje veľké množstvo vitamínov A a C, betakarotén, B1, B3, B6, K, i omladzujúci vitamín E, ďalej minerály ako draslík, sodík, horčík, železo, fosfor, vápnik a jód. Toto dopĺňajú kyselina askorbová, nasýtené mastné kyseliny, riboflavín a vláknina.
Žerucha zbavuje naše telo škodlivých látok, dokáže veľmi silne posilniť vašu imunitu a tiež pôsobí ako silný antioxidant, má protizápalové účinky, napomáha liečiť kašeľ a nachladenie a priaznivé účinky má na naše trávenie, podporuje produkciu štiav, činnosť pečene a žlčníka.
