Zo semienka vypestujete i lahodnú papáju.
Zo semienok si potom môžete vypestovať vlastnú rastlinu, ktorá v byte i plodí.
Palmová tekvica alebo papája (Carica papaya), je vytrvalá dvojdomá tropická bylina. Pôvodne pochádza z južného Mexika a Guatemaly, kde dorastá do výšky dvoch až ôsmich metrov. Boli už vyšľachtené len meter vysoké kultivary a formy s obojpohlavnými kvetmi. Aróma plodov nie je každému príjemná, ale jemná chuť dužiny dojem vyváži. Vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálov je veľmi prospešná nášmu zdraviu.
Papája je na prvý pohľad veľmi podobná palme. „Kmeň“ je škoricovo zafarbený – je to však dutá stonka s priemerom až 30 cm, ktorá sa smerom nahor kónicky zužuje. Na vrcholku rastliny vyrastá ružica opadavých žltozelených listov dlhých až 75 cm. Celá rastlina je plná „kanálikov“, z ktorých po poranení sa uvoľňuje latex. Plodmi sú bobule, ktoré môžu vážiť až desať kilogramov a trochu pripomínajú tekvicu. Dužina má veľmi príjemnú chuť, naopak semená sú štipľavé (rozdrvené semená sa používajú ako náhrada korenia).
Ide síce o typickú tropickú rastlinu, ale môže sa úspešne pestovať i v našich bytových podmienkach, dokonca sa dočkáme i plodov ( v trópoch plodia približne dva roky po výseve, v byte budú plody skôr menšie). Semená vysievame do zmesi rašeliny a piesku, postačí ich len zľahka zatlačiť pod povrch. Semená klíčia rýchlo, hlavne v trvalo vlhkom substráte (nie však premokrenom) a pri teplote nad 20 °C. Vyrastené semenáčiky presadzujeme jednotlivo do stále väčších kvetináčov a sadenice umiestnime čo najbližšie k oknu. Papája potrebuje výživnú zeminu. V prvých mesiacoch, keď rastlina hojne rastie, jej doprajeme pravidelné hnojenie hnojivami so stopovými prvkami. Zo škodcov môžu mladé rastliny napadnúť roztoče a molice. V lete môžete rastliny letniť. V zime, v období vegetačného kľudu, zalievame obmedzene. Pokiaľ bude v miske pod kvetináčom dlho voda, rastlina môže reagovať zhadzovaním lístia. Podobné reakcie má i na príliš suchý vzduch alebo nedostatok svetla.
Dužina papáji (len dobre vyzretých plodov) je medovo sladká s chuťou pripomínajúca ananásové melóny. Dužina je výborná, keď je čerstvá, ale i v sladkej a slanej úprave. Pripraviť z nej môžete šaláty, múčniky, ale používa sa i v kombinácii s mäsom a syrom. Môže sa spracovávať na džemy i ovocné nápoje, varí sa z nej „kapusta“. Mladé listy sa pripravujú ako špenát.
Plody obsahujú až 90 mg vitamínu C v 100 g plodu, veľké množstvo provitamínu skupiny B, veľa draslíku, fosforu, vápnika a železa. Latex, ktorý je obsiahnutý v pletive rastliny, obsahuje proteolytické enzýmy rozkladajúce bielkoviny (napr. papaín a chymopapaín). Enzým papaín podporuje trávenie, má protizápalové účinky, dokáže tiež zmierňovať bolesť.
Pozor! Papája sa neodporúča v tehotenstve a v dobe kojenia.